Tvorivý odkaz Bélu Kélera nebol dodnes úplne zhodnotený. Výnimku tvorí krátka štúdia Štefana Hozu a zatiaľ jediná štúdia Doc.PhDr.Františka Matúša CSc. z roku 1970. Na tomto mieste sa pokúsime o stručný informatívny prierez jeho tvorbou.
Do roku 1877 vyšlo tlačou 138 jeho skladieb v dvanástich európskych vydavateľstvách. Niektoré skladby zostali v rukopise a sú v zbierkach nášho múzea. Rozsiahla edičná aktivita svedčí o veľkom Kélerovom skladateľskom úspechu o kvalitách a obľúbenosti jeho diel. Skomponoval 26 rozsiahlych valčíkov a 31 pochodov, po nich nasleduje 20 čardášov, 28 poliek, 17 piesní, 11 galopov, 10 predohier... Mnohé skladby sa nezachovali alebo sú nezvestné.
Vysoko sú hodnotené jeho predohry, ktoré bez výnimky vydalo nakladateľstvo C.F.W. Spiegel v Lipsku. Okrem už spomínanej Romantickej predohry op.75 a Rákocziho predohry op.76 dosiahli najväčší ohlas Veseloherná predohra op.73, Komická predohra op.74 a Slávnostná predohra, Vysvätenie chrámu op.95, Francúzska veseloherná predohra op.131 a ďalšie.
K rozmernejším skladbám patria jeho hudobné básne pre veľký symfonický orchester „La chasse aux papillons op.133“, „Serenata Veneziana, quasi Cavatina op.93“, ďalej hudobné obrazy Karpaty a Noc v Benátkach. Z rozsiahlejších žánrov sú nezvestné Csokonayho predohra, Veľký koncert pre husle a orchester, Starý a nový rok – hudoný dialóg v otázkach a odpovediach, Der Musikalische Fernsprecher – Hudobný telefón, Potpouri z Verdiho opery Trubadúr a iné.
Jeho skladby napísané v tanečných formách sú viac určené na počúvanie ako na tanec, o čom svedčí aj nasledujúca epizóda, ktorá sa zachovala v spomienkach Álmosa Jaschika. Keď Kéler dirigoval na jednom z noblesných berlínskych bálov svoj valčík In der neuen Heimath - V novej vlasti op.112, tancujúce páry sa postupne zastavili a s veľkým záujmom si v tichosti vypočuli celý valčík dokonca. A skutočne zádumčivá atmosféra či nálada tejto skladby, ako i ďalších jeho skladieb, slúži skôr na upokojenie mysle či duše ako na tanec .Dnes by sme to nazvali muzikoterapia. Veľmi emotívne a melodicky originálne sú i valčíky Die Hoffnungs Sterne - Hviezdy nádeje op.17, Auf Flügeln der Liebe - Na krídlach lásky op. 93, Die Sprudler – Žriedlo op. 65, Rösige Träume - Ružové sny op.72, ako i jeho posledný valčík Vom Rhein zur Donau - Od Rýnu k Dunaju op.138. O Kélerovom najslávnejšom valčíku Na krásnom Rýne spomínam na Teba sme už písali vyššie.
Mimoriadne melodické sú i jeho vokálne skladby. Spomeňme aspoň koncertný valčík pre soprán a orchester Come palpita il mio cor op.61, ktorého partitúra i rozpis pre nástroje orchestra zostali v rukopise autora. V minulosti patrila k často interpretovaným pieseň v čardášovej forme Árva lány haj op.38 . Kélerove polky a štvorilky patrili vo svojej dobe k najpopulárnejším. Polka – mazurka „Traumglück“ op.94 vyšla tlačou hneď vo dvoch veľkých vydavateľstvách a to Bote & Bock v Berline a Cramer v Londýne. Iste zaujme, že svoj Veľký pekelný galop op. 60 – Grand Galopp Infernale, skomponoval v Prešove, vo februári 1861. Klavírnu verziu dedikoval všetkým úbohým tancachtivým čertom. Skladba má nasledujúce časti: Orcus, Zbor pekelných duchov, Fúrie v akcii, Tanec démonov, Hodina duchov udrela, Zjavenie Pluta, Jasavé uvítanie v Orcusovom chráme.
Čerešničkou na torte je azda Kélerov Bardejovský spomienkový čardáš op.31 – Bártfai emlék Csárdás, vydaný v Nemecku pod názvom „Erinnerung an Bartfeld“. Skladba vznikla v júli 1858 na ceste z Bardejova do Debrecínu, o čom svedčí poznámka na jednom zo zachovaných tlačených partov. V tom čase sa skladateľ vracal z dovolenky v Bardejove k 10. Pešiemu pluku grófa Mazzuchelliho, kde bol vtedy vojenským kapelníkom.
32 taktov Kélerovej skladby prevzal o 11 rokov neskôr Johannes Brahms do svojho 5. Uhorského tanca v úplnom znení. Dobová kritika ostro napadla Brahmsa, že odcudzil duchovný majetok iných skladateľov. Je známe, že Kéler udržiaval s Brahmsom priateľské styky a podrobil Brahmsove tance podrobnému rozboru. Dospel k záveru, že deväť z desiatich Brahmsových tancov obsahuje melódie uvedené predtým v dielach skladateľov Windta, Riznera, Travnika, Sárközyho a iných. Písomný doklad s uvedeným rozborom je v Kélerovej pozostalosti. Podľa Františka Matúša „uvedené skutočnosti aj napriek svojej rukolapnosti nedávajú dôvod viniť Brahmsa z plagiátorsta... Brahms totiž v titule prvého vydania Uhorských tancov vyslovene upozornil, že ide o úpravu a nie vlastnú skladbu („gesetzt“ a nie „komponiert“)“. V iných nemeckých i maďarských článkoch sa Kélerov čardáš uvádza ako zdroj pre Brahmsov 5. uhorský tanec.
Spomenuté kompozície tvoria len fragment z celkovej Kélerovej tvorby. Tento výber má poslúžiť k tomu aby si záujemca urobil aspoň čiastočnú predstavu, aká plodná a mnohostranná je tvorba nášho rodáka, Bélu Kélera. Pri svojich nekonečných cestách prežil iste mnoho impresií, hlbokých dojmov, ktoré pretavila jeho muzikantská duša do nádherných melódii a temných harmónii svojich skladieb. Z mnohých cítiť silný vzťah k rodnému kraju a k miestam, kde prežil detstvo. Muzikológ František Matúš píše: „Svojou húževnatosťou sa v ďalekej cudzine vypracoval na uznávaného umelca, svojou tvorbou sa presadil v najväčšej európskej konkurencii a svoje kvality dokázal priamo v najväčších hudobných centrách Európy. Jeho meno nájdeme vo všetkých významných encyklopédiách sveta, ale s jeho dielom sa v našej muzikologickej literatúre nestretneme. Jeho veľkosť a popularita zapadli prachom v bardejovskom múzeu.
V jednej z mála známych dobových kritík sa píše: „Kélerova hudba si podmanila srdcia poslucháčov na oboch brehoch oceánu, ale skutočnou zázračnou silou pôsobila na poslucháčov najmä vtedy, keď veľký hudobník sám dirigoval svoje skladby. Vtedy sa nielen poslucháčov, ale i hudobníkov zmocnilo zvláštne oduševnenie a v srdciach prítomných sa otvoril nový zvláštny svet..., vysnený, rojčivý, zázračný, nekonečný...“
Autor textu: Peter Bubák, Gymnázium L. Stockela. Návrh webstránok: Martin Urban, Anton Kovaľ, matto.softlabs@gmail.com. Uvedené kopie dokumentov, obrazov a dobovej tlače, sú uverejnené so súhlasom riaditeľa Šarišského múzea v Bardejove, PhDr.Františka Guteka.
