Láska k rodnému kraju a mestu zostala u Kélera jedným z najvýznamnejších citov po celý život. Hovoria nám o tom jeho skladby. Kéler zostal celý život slobodný a svoj život zasvätil hudbe. Vlastnú rodinu si nezaložil. Z toho azda pramenila jeho túžba po domove, ktorá ho veľmi často viedla do kraja svojej mladosti, kde po vyčerpávajúcich koncertných cestách našiel vždy odpočinok.
Keï cítil, že sa blíži koniec jeho života, dal vyhotoviť testament, podľa ktorého celú svoju hudobnú pozostalosť odkázal Bardejovu a Prešovu. Bol to nielen prekrásny a šľachetný čin, ale aj veľká pocta a dôvera rodnému mestu. Veril že starobylé rodné mesto bude dôstojným opatrovateľom jeho odkazu, veril že jeho umelecké snaženie neupadne do zabudnutia.
Krátko po skladateľovej smrti prišla jeho pozostalosťť do Bardejova. Obsahovala dva portréty skladateľa, autografy a originály partitúr, ako aj tlačené verzie väčšiny jeho skladieb, vyznamenania, tlačené programy všetkých jeho koncertov zviazané do desiatich kníh, dva zväzky klavírnych verzií jeho skladieb ...
Celkový rozsah skladateľského odkazu Bélu Kélera sa dnes už zistiť nedá, nezachoval sa žiadny súpis toho čo prišlo. Nevie sa či odkazovateľ nejaký súpis zanechal. Po prevzatí bol odkaz uložený v spisovni bardejovskej radnice. Po zriadení Šarišského múzea dostal sa jeho odkaz do jeho zbierok.
Roku 1905 sa začala z podnetu bardejovských kultúrnych inštitúcií kampaň na vyhotovenie pamätnej tabule na Kélerovom dome. Celú akciu riadila komisia, zložená z funkcionárov mesta. K odhaleniu tabule došlo roku 1906. Pri tejto príležitosti sa uskutočnil orchestrálny koncert z Kélerových skladieb. Z akcie sa zachovala bohatá korešpondencia vo vtedajšom úradnom jazyku, teda v maïarčine.
Rok 1952 priniesol podobnú udalosť. Vojtechovi Kélerovi odhalili novú pamätnú tabuľu. Pôvodná bola odstránená, ale zachovala sa dodnes v depozite Šarišského múzea. Je rozmerná, z bieleho mramoru, so zlatým nápisom v maïarčine. Tabuľa je ozdobená reliéfom skladateľa. Súčasne otvorili v expozícii múzea pamätnú izbu Vojtecha Kélera. Tu boli vystavené oba portréty, časť rukopisov a tlačených hudobnín a niekoľko listín.
Ani jedna z týchto akcií sa nestala dostatočným stimulom k vytvoreniu samostatnej vedeckej práce o živote a tvorbe skladateľa. K dispozícii je len stručná monografická štúdia z pera slovenského operného speváka a muzikológa, Štefana Hozu. Zatiaľ najpodrobnejšiu štúdiu Kélerovej pozostalosti uskutočnil roku 1970 Doc.PhDr. František Matúš CSc. Ako mi sám rozprával, Kélerovu pozostalosť našiel v nevyhovujúcom stave v depozite južnej bašty. V drevenej debni boli vzácne materiály nahádzané bez akéhokoľvek systému vydané na milosť a nemilosť myšiam, ktoré debnu tiež obývali. Na šťastie vzácne rukopisy výrazne nepoškodili.
Nasledovalo predbežné triedenie a podrobné štúdium materiálu, ktorý bol definitívne rozdelený do troch skupín.
Potom boli všetky jednotky vložené do papierových obalov s titulom a signatúrou. Nasledovalo vypracovanie podrobného súpis všetkých materiálov. Rozsah súpisu prevyšuje 250 strán a zostal v rukopise. Je dokonale prehľadný a je v ňom zachytený každý list notového papiera. Celý odkaz umelca našiel svoje dôstojné miesto v archíve Šarišského múzea. Ležal však temer nepovšimnutý ïalších 40 rokov. Stačilo vziať noty, rozdať ich hudobníkom a hrať.
Možno nastal čas, jubileum 190 rokov od narodenia Bélu Kélera je vhodná príležitosť, že sa podarí naplniť odkaz nášho slávneho rodáka. Jeho hudba znovu ožije a ozvláštni a obohatí náš život. V závere si pripomeňme myšlienku Štefana Hozu: „Kéler od nás vyšiel do sveta a bolo by priam nevïačnosťou nespomenúť si naň, keï si to zasluhuje, lebo vo svojom čase znamenal veľa: bol obľúbený a robil česť rodnému staroslávnemu Bardejovu a nám všetkým.“
Autor textu: Peter Bubák, Gymnázium L. Stockela. Návrh webstránok: Martin Urban, Anton Kovaľ, matto.softlabs@gmail.com. Uvedené kopie dokumentov, obrazov a dobovej tlače, sú uverejnené so súhlasom riaditeľa Šarišského múzea v Bardejove, PhDr.Františka Guteka.
